Lov vláčením

Lov vláčením nepotrebuje dlhú prípravu, nie je odkázaný na zháňanie nástrah, najmenej sa pri ňom poškodzujú ryby, ktoré nedosahujú lovnú mieru, pri možnosti dlhšieho odhodenia prelovujeme veľké vodné plochy a v každej vode sa nachádza istý druh ryby, ktorú možno loviť vláčením.

Je to rybolovný spôsob, pri ktorom vláčime vo vode nástrahu, ktorá svojimi pohybmi, prípadne farbou, tvarom a leskom má vzbudiť dojeme poranenej alebo chorej rybky a vydráždiť dravca, aby zaútočil na vláčenú nástrahu. Iným bežne používaným názvom je prívlač.

Základné vybavenie rybára na lov vláčením je celkove veľmi jednoduché. Udica na lov vláčením sa skladá z týchto súčastí:

  • prúta na lov vláčením

  • vlasca

  • vrhacieho navijaka

  • obratlíka

  • nadvezca na lov vláčením

  • nástrahy

Rozsah používaných nástrah a rozdielna hmotnosť zdolávaných rýb vyžadujú, aby sme mali dva prúty, a to jeden prút akcie A druhý prút akcie B. Pri ľahšom vláčení nám stačí prút dlhý 1,60 - 2,10 m, pri ťažšom prút dlhý 2,20 - 2,60 m. Najmä pri prútoch na ľahšie vláčenie musíme dbať na jemnosť a elastickosť hrotu, ktorý zabezpečuje dobrú akciu, a tak aj dobré odhadzovanie aj veľmi ľahkých nástrah na tenkom vlasci.

Ak chceme dosiahnuť ďaleké odhody a pritom aj presné hody, hrúbka vlascov musí zodpovedať hmotnosti odhadzovaných nástrah. Pre nástrahy do hmotnosti 7 g musí byť vlasec hrubý 0,15 - 0,18 mm, pre nástrahy od 8 do 12 g 0,18 - 0,20 mm a pre nástrahy od 12 do 18 g aj hrubšie.

Vláčením možno loviť všetky druhy dravých rýb, okrem úhora a mieňa, nevylučujú sa však ani zábery rýb, ktoré sa považujú za nedravé, ako je napr. Lipeň. Ryby lovené vláčením môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Medzi ľahšie ryby zaraďujeme pstruha potočného, pstruha dúhového, sivoňa, jalca hlavatého, boleňa, jalca tmavého, zubáča, ostrieža a ľahšiu šťuku, medzi ťažšie ryby zaraďujeme sumce, hlavátku, ťažšie šťuky a zubáče.

Vláčením možno loviť po celý čas, na ktorý je v Rybárskom poriadku dovolené používať tento lovný spôsob okrem mrazivých dní. Lov vláčením však obmedzujú predpisy o rybárstve, len na údolných nádržiach sa čas lovu vláčením zhoduje s časom povolenia lovu dravcov. Pokiaľ ide o územný rozsah, lov vláčením možno použiť vo všetkých pstruhových i mimopstruhových revíroch, riekach, prepadliskách i v údolných nádržiach.

Z továrenskej výroby i vlastnej výroby jednotlivých rybárov vychádza veľký počet nástrah na lov vláčením, takže sa tu ani nemôžeme všetkými zaoberať. Stačí, ak si ich kvôli orientácii rozdelíme do hlavných skupín. Vláčené nástrahy rozdeľujeme na umelé s pevnými tvarmi a na prírodné poddajné. Do prvej skupiny zaraďujeme vírivé a turbínkové nástrahy, blyskáče a voblery, do druhej najmä mŕtve rybky a ich časti.

Technika lovu vláčením sa skladá z odhodenia nástrahy a z jej vodenia vo vode pomocou vlasca, ktorý navíjame na navijak. Na pohľad je to jednoduché, vyžaduje si to však cvik, ako dodať nástrahe pohyb, aký by mala mať rybka s porušenou pohyblivou schopnosťou. Tak ako pri muškárení, aj pri love vláčením sa používa celkom vyhranená technika hodov. Stačí, ak uvediem, že sú to tri základné hody alebo švihy: cez hlavu, pod rukou a zboku. K technike hodov patrí aj to, že hádžeme predlaktím a nie celým telom, ďalej sem patrí správne držanie prúta, držanie, vypúšťanie a brzdenie vlasca na navijaku i jeho preklopenie a pridržanie nástrahy po jej dopade. Technika vláčenia sa ďalej skladá z odhodenia nástrahy, jej vedenia, prípadne zo zaseknutia, zdolávania ryby a jej vylovenia. Cez hlavu hádžeme pomocou kmitu prúta, jeho akciou a hmotnosťou nástrahy. Vyžaduje si to voľný priestor za chrbtom i nad hlavou, aby sme neuviazli už pri odhodení, očami musíme sledovať cieľ. Hody zboku sú podobné ako hod cez hlavu, len vo vodorovnej polohe. Pri hode pod rukou musíme mať voľný priestor iba pred nami, oči sledujú nástrahu a priebeh jej letu, aby sa nástraha nezachytila na nejakej prekážke. Na konci prúta nástrahu rozkývame a nadvihovaním a skláňaním prúta pohybujeme súčasne dopredu i dozadu. Pri jednom vyrovnanom výkyve smerom k nám hrot prúta znížime a rýchlym švihom dopredu vyhodíme nástrahu pred seba. Hádžeme kyvadlovým pohybom a nadhodením nástrahy a jej hmotnosťou, akciou prúta. Súhrou pohybov odhadzovanú nástrahu akoby sme postrkovali dopredu. Musíme sa kontrolovať aby sme pracovali len zápästím. Odhadzovanie pohybom celej paže je príčinou toho, že nástrahu odhadzujeme vysokým oblúkom, čím skracujeme dĺžku dohodenia, no znižujeme najmä presnosť dohodenia. Veľmi málo známy je hod nazývaný "kušovitý". Používame ho na menšie vzdialenosti, v teréne, kde sú prekážky vzadu i zboku. Nástraha sa vystreľuje pružnosťou hrotu prúta. Vrhanú nástrahu popustíme z otvoreného navijaka cez prst na cievke tak, aby sme nástrahu mohli chytiť dozdu a prút v hrotovej časti takto napíname do oblúka ako luk. Po dosiahnutí maximálneho napnutia prúta hrot nasmerujeme na vyhliadnutý cieľ, pustíme háčik a a podľa potreby s prstom na navijaku pribrzdíme let nástrahy. Po dopadnutí nástrahy na hladinu postupujeme ako pri ostatných spôsoboch odhadzovania. Po nacvičení môžeme dosiahnuť takýmto hodom veľkú presnosť. Pozor však na nebezpečenstvo možného zranenia háčikom pri napínaní a vystrelení.

Nástrahu vedieme vždy tak, aby sme jej dodali prirodzené pohyby toho živočícha, ktorého má napodobniť. Po nahodení necháme nástrahu podľa miestnych podmienok a podľa loveného druhu rýb viac alebo menej klesnúť pod hladinu prv, než ju začneme sami vodiť. Vo všeobecnosti platí, že každému typu nástrahy musí zodpovedať spôsob a rýchlosť ťahania. Tak napríklad, rotačné nástrahy a devony treba stále ťahať a pomerne plynulo a rýchlo vodiť. Podlhovasté lyžičky a blyskáče si vyžadujú prerušované vedenie, aby pri prerušovaní o niečo poklesli. Pri vobleroch sa mení rýchlosť, a tým aj hĺbka potopenia. Inak vláčime voľne, rýchlosť striedame navíjaním vlasca na navijak, prútom meníme smer, nakláňaním prúta a rýchlosťou navíjania aj hĺbku, v ktorej nástrahu vedieme.

Vláčená nástraha sa má pohybovať v pokojnej i v prúdiacej vode rovnakou rýchlosťou. Aby sme to dosiahli, musíme si do pokojnej vody vybrať blyskáče, ktoré rotujú rýchlejšie, a naopak, do rýchlej vody také ktoré rotujú pomalšie. V chladných obdobiach vláčime voľnejšie, pretože v tomto období uprednostňujú dravce prirodzené nástrahy, predovšetkým mŕtve rybky na systémiku alebo nastavenú mŕtvu umelú myšku. Rýchlosť vláčenia by mala zodpovedať prirodzenej rýchlosti príslušného živočícha.

Ak dravca vydráždime natoľko, že nástrahu začne prenasledovať, pohyb nástrahy nesmieme spomaliť, ale naopak zrýchliť, akoby unikajúca rybka pridala na rýchlosti. Keby sme spomalili, dravca by sme odradili. Niekedy blyskáčom alebo inou nástrahou dravca vydráždime, sleduje ju alebo za ňou vyrazí, ale ju minie. Vtedy radšej prestaňme na tomto mieste loviť a vráťme sa sem až po chvíli a pokračujme vo vláčení s iným typom nástrahy. Týka sa to najmä šťuky, pstruha a ostrieža.

Hĺbka, v akej ťaháme vláčenú nástrahu v strede stĺpca a potom ju vláčime striedavo pri dne i pri hladine. Ak chceme uloviť boleňa, vláčime viac pri povrchu, sumca hľadáme pri dne, ostatné druhy rýb v stredných vrstvách. Na vodách, ktoré sú hlbšie než 1,5 m, musíme niekoľkými hodmi preloviť vrstvy pri dne, potom strednú vrstvu a v teplejšom období aj vrstvu pri hladine. V hĺbkach nad 4 metre nemožno hovoriť o normálnom vláčení, pretože vláčenú nástrahu pri dne neudržíme aj keď je ťažká. Udicu na vláčenie pri vláčení vo väčších hĺbkach primerane zaťažíme. Vláčime podobne ako pri hlbinnom vláčení, ale z brehu. Ak máme nástrahu v plytkej vode, prút držíme takmer v kolmej polohe a naopak, v hlbokej vode máme hrot sklonený tesne nad hladinou.