Lov na deličku

Lov na deličku je jeden z najnáročnejších spôsobov a vyžaduje si dlhodobý tréning.
Delička je dlhý prút, ktorý sa skladá z topsetu, ktorý je teleskopický - diely sa zasúvajú od spodu nahor a zo samotnej deliacej časti. Zväčša sa vyrábajú v dĺžke 10 -11 m, 12 -13 m, 13 - 14,5 m. Výnimku tvoria odkladačky, ktoré sú dlhé až 16 m ale tie u nás pravidlá CIPS nepovoľujú. Pri takýchto "obroch" si človek pomyslí, že to musí byť strašne ťažké, ale nie je to tak. Všetky sú vyrobené z vysoko modulovaného uhlíku. Ich váha neprekračuje pri 14,5 m viac ako 1,14 až 1,25 kg. Svetovú špičku tvorí delička, ktorá váži iba 0,950 kg. Všetko je to veľmi krehký a nárazu nevzdorný materiál, preto s ním treba zaobchádzať doslova ako s malým dieťaťom. Kritérium pri deličke teda určuje ich hmotnosť, ale je to aj ich pevnosť a hrúbka. Prút by mal byť dostatočne tvrdý a jemný. Mnohí sa pýtate ako sa to dá zlúčiť a prečo? Je to z dôvodu, že pri záseku na takú dĺžku nepotrebujeme tzv. blatový prút, ktorý sa nám zvlní a skutočný zásek príde až po zábere. Jemný ale dostatočne pevný a hlavne krehký ako sklo. Jemnosť dopĺňa amortizačná guma. Vyrába sa z lubrikačnej gumy.
Delička sa používa najmä pri pretekoch LRU - plávaná, ale nájdu sa aj takí, ktorí ju využívajú na lov kaprov musím povedať, že veľmi úspešne.
Hlavnou podstatou je dostať návnadu na rozhranie prúdu a tíšiny, alebo na rozhranie dvoch prúdov, alebo na prechod rovného dna do hlbočiny a udržať ju na jednom mieste. V pretekárskej terminológii to znamená dostať sa "za hranu". Práve v týchto miestach zvyknú zdržiavať veľké ryby, či už pleskáče, nosále, podustvy, alebo mreny. Všetko záleží na danej lokalite a "nálade" rýb.
Chytať možno viacerými spôsobmi, ale vždy iba na plavák. jeho nosnosť sa pohybuje od najľahších cca 1 g až po takzvané "lízatká", alebo "gule", ktorých nosnosť je často až 15 - 20 g. Pomenovať všetky spôsoby je nemožné, každý pretekár to volá inak.
Základné spôsoby lovu:
Lov v prudko tečúcich vodách:
Systém, ktorý používam je jednoduchý, ale veľmi účinný. Na topset o dĺžke 5 metrov (záleží na dĺžke topsetu) si naviažem systém s plavákom. Momentálne využívam "gule", ktoré sa mi osvedčili tu u nás na Váhu. "Guľa" je plavák oválneho tvaru. Nosnosť 6 až 10 g. Výhoda tohto lovu spočíva v tom, že dokážem udržať plavák s nástrahou na jednom mieste. Nevýhodou je, že ak je prúd príliš silný, je to prakticky nemožné, pretože guličkový tvar plaváku má vysoký odpor čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že sa nadnoruje a nástraha sa stáva pre ryby veľmi neatraktívnou. Do tých najsilnejších prúdov sa používajú tzv. "lízatká" - listové plaváky. Majú vysokú nosnosť, malý odpor vody a sú veľmi jemné. Tento spôsob je jeden z najúčinnejších, a používa sa prakticky v celej Európe. Tieto plaváky skonštruoval poľský majster. Pri oboch plavákoch by som doporučil používať namiesto klasických oloviek tzv. torpilky. Výhodou je to, že sú pri ich hmotnosti 2 až 10 g sú veľmi malé a sú priebežné, to znamená, že nástrahu dokážu na malom úseku prúdu dostať vždy do tej správnej polohy. A navyše, pri zábere ryby nekladú taký veľký odpor ako klasické olovené guličky. Nesmieme však zabudnúť zaistiť torpilku s olovenými guličkami, ktoré ju zadržia a tak chránia uzol pred nárazom torpilky.
Nie však iba plavák a olovo sú dôležité. Aké háčiky? Doporučujem veľkosti 12 - 22 záleží od akej firmy, a hlavne akého tvaru. Len pre upresnenie, najpoužívanejším je háčik lomeného tvaru.
Mnohý sa pýtate prečo práve také malé? Dôvod je prostý, niečo tak malé ako háčik 22 je takmer pod vodou neviditeľný a nevzbudzuje u ryby nedôveru. Jeden problém je zásek, následné zdolanie je už pri dobrých a kvalitných uhlíkových háčikoch maličkosť. Ich protihroty dostatočne veľké, háky sú pružné, ale skôr ich zlomíte ako hnete. Háčiky o veľkosti 12 sa zväčša používajú až vtedy keď nieje možné zaseknúť rybu, ktorá dosť aktívne berie. Na deličku sa dajú použiť aj veľké háčiky 1/0 - 2/0, ale iba pri love veľkých kapitálnych sumcov a kaprov. Ako príklad uvediem tohtoročné majstrovstvá svet LRU-plávaná. Lovili sa sumce, amortizačná guma bola 2.0 a hrubšie. Ale to je úplne iná kapitola, pretože u nás je to prakticky nemožné.
Aký vlasec?
Hlavný vlasec by nemal prekročiť hrúbku 0,15 mm. Je to z dôvodu, aby sme deličku nezlomili pri zaseknutí. Ale aj takáto "šnúra" sa dá použiť. V každom prípade doporučujem používať nadvezce od hrúbky 0,05 mm až po 0,10 mm zase je to len vec rybára. Mladí rybári majú problém so zásekom a často prichádzajú o háčiky. Výhoda tohto systému spočíva : a) pri zaseknutí o kameň, alebo o nejakú prekážku, neprídeme o náš systém s plavákom, ale iba o silón s háčikom. Zväčša to povolí v uzle. Používa sa dvojslučkový systém. Nájdete ho kdekoľvek v literatúre. Je jednoduchý, a pritom najúčinnejší.
b) takéto malé priemery nám umožňujú zvýšiť atraktívnosť nástrahy. Používam fluorokarbónové vlasce, tie sú pod hladinou prakticky neviditeľné. Bojíte sa, že by ste o úlovok prišli? Je to náhodné, ale reálne. Niekedy nepomôže ani tá najtenšia a najjemnejšia amortizačná guma v topsete. Jednoducho ryba spadne, alebo prídete o háčik. Nebola Vám súdená. Ale stáva sa to iba pri veľkých kusoch, napríklad kapitálne mreny severné atď. Ale radšej mať zážitok a pri vode si zachytať ako presedieť.

Dobrá rada: Používajte iba tie drahšie vlasce. Nie pre ich nosnosť, ktorá býva spravidla malá, pretože sa uvádza v uzle, alebo ich reálna nosnosť, ale preto, aby ste mali istotu, že keď chytáte na 0,08 mm vlasec, tak naň skutočne chytáte. Drahé silóny sú presne kalibrované na tisíciny mm. V mojej rybárskej praxi sa mi podarilo stretnúť sa iba s 4 druhmi vlascov, ktoré boli presne nakalibrované.
Technika lovu:
Tá závisí na type ryby, od lokality, od rybára. Pri vode sa rozmýšľa. Neexistujú rovnaké systémy, rovnaké plaváky, rovnaké olovká. Všetko je iné. Je možné iba napodobniť systém, ale to ako danej rybe ponúknete pod vodou je v tréningu a skúsenosti.
Lov v stojatých vodách:
Používajú sa jemné plaváky s nosnosťou od 0,5 g až po 3 g. Tvar môže byť tzv. tuškový, alebo to môže byť plavák s vysokou anténkou. Dole je vajíčkového tvaru a pomaly sa stenčuje až do hrúbky anténky. Ten sa používa pri love pleskáča aj v jemne tečúcich vodách.
Olovká môžete používať buď v korálkovom tvare, alebo rozložené na vlasci. Ide iba o to, či ryba prijíma potravu a ryje po dne, alebo ju zbiera po dne, alebo ju zbiera v stĺpci. Ak ryje, položte zopár oloviek na dno a nechajte trčať fúz vlasca na dne. Záber prichádza pri nadnorení plaváka.
Ak zbiera po dne, vymerajte si presne ponor, tak aby sa nástraha šúchala o dno.
Ak zbiera vo vodnom stĺpci použite rozložené olovká, ale záleží na danej chvíli, a majte nástrahu vo vodnom stĺpci, nie na dne. Používa sa to hlavne pri love pstruhov.
Lov na tečúcich vodách:
Používajte " gule" alebo "lízatká" s vysokou nosnosťou. Záleží od prúdu. znovu záleží kde ryba zbiera potravu. Môžete znovu nechať fúz vlasca na dne aj s torpilkou. Používame to hlavne pri love mrien v prúdoch, alebo nástrahu len šúchajte po dne. Všetko záleží na žravosti rýb, na ich nálade. Tá sa dá ovplyvniť krmivom, partiklom, alebo je ovplyvnená aj počasím. Všetko je to vraj podľa rybárov vecou šťastia, ale ja vravím, že aj vecou umenia rybára.